Adrián ´Pavúk´ Barkáč má 26 rokov a bojovým športom prepadol už v útlom veku. MMA sa venuje zhruba 7 rokov, pričom jeho celkovým rekord je 9-8-0 (2-4-0 profi). Svoju kariéru odštartoval v klube MMA Revolution Rimavská Sobota, momentálne úspešne pôsobí v klube FFC Detva.

Ako si sa dostal k MMA? 

Bojovým športom som sa začal venovať už ako 5-ročný. Začalo to s karate, keďže môj bratranec bol tréner karate. Potom som si vyskúšal džudo, zápasenie a dosť dlho ma potom držalo japonské jiu jitsu, čomu som sa venoval zhruba 6 rokov. K MMA som sa dostal tak, že v rovnakej telocvični sa začalo trénovať MMA, zapáčilo sa mi a postupne som presedlal na „druhú polovicu žinenky“. MMA v Rimavskej Sobote začal Ľuboš Brezina. Samotný klub prešiel rôznymi zmenami, čo sa týka jeho pôsobenia, až kým si zaobstaral vlastnú telocvičňu.

Kedy si sa prvýkrát postavil do klietky na amatérsky zápas? Popíš svoje pocity, aké to bolo ´naostro´?

Už si to presne nepamätám, ale bolo to cca. pol roka po tom, čo som začal trénovať MMA. Mal som dobrý základ zo zápasenia, džuda a japonského jiu jitsu. Tréner priniesol nové skúsenosti z Anglicka, keďže on začínal práve tam. Môj prvý zápas bol v Levoči na PCF 1, bolo to niečo nové, nastúpiť naostro voči súperovi, pred toľkými divákmi. Bol som plný adrenalínu, takého zdravého stresu a strachu, ale všetko to opadlo hneď po zaznení gongu. Zápas som bohužiaľ prehral, ale bola to pre mňa obrovská skúsenosť.

Potom ale už prišli aj výhry a amatérsku bilanciu si si slušne vylepšil.

Samozrejme výhry prišli a u amatérov som dosiahol bilanciu 7-4-0.

V rokoch 2012 a 2013 si bol veľmi aktívny, potom prišla ale dlhá pauza. Čo sa udialo?

V roku 2014 som nemal žiadnu ponuku a v roku 2015 som skúsil prácu v zahraničí, keďže len s MMA sa na Slovensku nedá uživiť, pokiaľ nemáte kvalitných sponzorov a prácu, ktorá sa dá zladiť s tréningami.

Do profi kolotoča ťa uviedol Gábor Boráros, ktorý nedávno výhral šou Oktagon výzva. Ako si spomínaš na tento zápas?

No na všetko si práveže nespomínam, keďže ma ´vypol´, ale našťastie je z toho záznam. Beriem si z toho obrovskú skúsenosť a samozrejme rešpekt pred Gáborom, je to naozaj skvelý fighter.

Tento rok si sa vrátil a predviedol jeden z najlepších duelov roka, keď si v Nitre porazil Petra Čajnáka. Popíš nám tento duel, v ktorom si sa dostal z naozaj nepríjemných pozícii ako kimura a potom aj armbar.

Po návrate z Anglicka v januári 2016, som začal na sebe tvrdo makať, lebo som bol odhodlaný vrátiť sa naspäť na MMA scénu. Na tento zápas som sa pripravoval v klube MMA Revolution Rimavská Sobota, pod vedením trénera Ľuboša Brezinu a okrem toho som chodil na box do Lučenca, pod vedením Štefana Bohinského. Tvrdo som makal na zlepšení sily, čo som zužitkoval potom v zápase, hlavne pri pokusoch o Čajnákové ukončenia na páky. Chvalabohu mám to asi geneticky dané, že mám silné ruky a ohybné lakte a ak sa dobre pamätám, ešte sa zatiaľ nikomu nepodarilo ´upáčiť´ ma v zápase. A dúfam, že ani nepodarí...

V súboji s Petrom Čajnákom

Si rekordérom podujatia PCF. Čo ťa láka na tejto lige, že si jej stále verný?

V podstate som tam začínal, stalo sa to asi pre mňa tradíciou a s Dávidom (Kedžuchom pozn. red.) sa dobre spolupracuje. Bohužiaľ, posledné dva zápasy na PCF nevyšli podľa mojich predstáv.

Presne na to som sa chcel opýtať, lebo to vyzeralo, že nebolo všetko v poriadku. Čo sa stalo?

Čo sa týka týchto dvoch zápasov. Najskôr Rony Paradeiser, je to bezpochyby výborný fighter, ale nebol som tiež psychicky v poriadku. Mal som ťažké obdobie, či už to boli súkromné veci, ale aj podmienky na prípravu, ktoré neboli adekvátne.

A čo sa týka zápasu s Hladkým, obrovský faktor zahralo zhadzovanie. Prvýkrát som zhadzoval viac ako 10 kíl a jednoducho som zle doplnil, keďže som s tým nemal skúsenosti a nemal mi veľmi kto ani poradiť. V zápase som cítil, ako keby ma všetky sily opustili a potom už aj psychika. Všetko sa to odzrkadlilo na ľahkej prehre, ale nechcem sa vyhovárať. Zobral som si z toho ponaučenie, v čom sa mám zlepšiť a naplno som to aj predviedol v ďalšom zápase, ktorý ma čakal už o 2 týždne. A toto by som radil aj ostatným fighterom, nech nikdy neberú prehru ako prehru, ale skúsenosť, na čom treba popracovať.

Po týchto nezdaroch si zmenil gym a hneď prišla dôležitá výhra.

Presne tak. Cítil som, že potrebujem zmenu a tá zmena naozaj prišla. Prestúpil som do FFC Detva pod Vedením Róberta ´Bonyho´ Deliča. Je to naozaj skúsený tréner a za ten krátky čas ma naučil naozaj veľa. Vyladili sme techniky, zlepšili postoj a sústredili sme sa komplexne na MMA, keďže mnoho fighterov ma pozná iba ako zápasníka na zemi. Cítim sa byť teraz oveľa komplexnejší a sebavedomejší. V tomto trende chcem pokračovať, chcem byť komplexný fighter a byť pripravený na každý typ zápasníka. Veľmi dobre sme spravili doplnenie energie, do zápasu som nastúpil maximálne sebavedomí a prehru som si nepripúšťal.

Momentálne mám veľmi dobré podmienky. Pracujem u svojho sponzora, zamestnávateľa a najlepšieho kamaráta Petra Labodu (prebojovnikov.sk poz. red.). Zároveň sa dá nazvať, že je aj mojím akýmsi manažérom. Snaží sa ma vo všetkom podporovať, vybavovať zápasy a všetko okolo toho, keďže MMA je aj jeho srdcovou záležitosťou.

Ako vyzerá tvoja príprava?

Čo sa týka tréningov, pokiaľ nemám zápas, trénujem aj vtedy každý deň a minimálne trikrát do týždňa dvojfázovo. Ale záleží od okolností, či už pracovných a iných. Ale dá sa povedať, že momentálne sa dokážem venovať MMA podľa mojich predstáv.

Aké máš plány do budúcnosti?

Chcem sa naďalej venovať MMA, v tom mám jasno, len chcem trošku zmeniť smerovanie a to na zahraničie. Môj sponzor a nový tréner majú dobré kontakty a už sa mi pripravujú zápasy v Nemecku, v Anglicku a v Taliansku. Takže momentálne sú toto moje prioritné ciele. A človek nikdy nevie, kam nás vietor zaveje. Bohužiaľ, vyzerá v to v dnešnej dobe tak, že pokiaľ nemáte dobré kontakty, talent nestačí. Možno sa nájdu výnimky... Môže byť fighter akokoľvek talentovaný, ale pokiaľ ho nedostanú na nejaké prestížne gala, nemá šancu dostať sa do povedomia a posunúť sa niekde ďalej.

Ďakujem pekne za rozhovor.

Aj ja ďakujem. Na záver by som chcel ešte toľko, že samozrejme nikdy nezabudnem, kde som začínal a tiež patrí obrovská vďaka trénerovi Ľubošovi Brezinovi, bez neho by som v podstate s MMA ani nezačal. Samozrejme obrovská vďaka patrí chalanom z klubu MMA Revolution, všetci vedia o koho sa jedná.