Doping: Čierna škvrna MMA

V poslednom období sa už aj na domácej scéne čoraz viac začína hovoriť o dopingových kontrolách v MMA. Všetko to začali uštipačné poznámky na muskulatúru a výkony vybraných bojovníkov, ktorí si nekalými praktikami mali dopomôcť k vytúženej výhre. Ako je to teda so zavedením dopingových kontrol? Dajú sa aplikovať aj v našich podmienkach? Odpovede na tieto otázky sme pritom nehľadali sami, ale o radu sme požiadali tvorcu dvoch kníh o dopingu, Igora Kopčeka.

Prečo je doping tak populárny?
Igor Kopček: „Jednoducho pomáha zlepšovať športovú výkonnosť, športovec vďaka dopingovým látkam a metódam získava výhodu oproti konkurentom. Ľudia ale farmaceutiká, zapísané v zozname WADA, vnímajú zo zlého uhla. Ak hovoríme o dopingu, bavíme sa o tom, čo športovými organizáciami zakázané je. A ak tieto látky organizácia užívať nezakazuje a následne netestuje športovcov (aby odhalila dopingových hriešnikov) platí - čo nie je zakázané, to je povolené. V prípade MMA v našom priestore neviem o žiadnej organizácii, ktorá by akceptovala WADA pravidlá, bojovníci si aj preto prirodzene budú hľadať akékoľvek cestičky, ako zlepšiť svoj výkon, dosiahnuť lepší výsledok. A ak máte výsledky, prídu lepšie ponuky, je tu možnosť získať výrazne vyššie finančné ohodnotenie.  Je tu ale otázka - dokážu prípadné dopingové kontroly (v deň zápasu, mesiac pred zápasom, 3-6 mesiacov pred zápasom) odstrániť doping z MMA? Odstrániť určite nie (ľudia totiž majú v génoch zakódovanú snahu podvádzať), obmedziť určite."

Tu sa dostávame k jadru problému, sú tu signály, že na domácej scéne je doping rozvinutý statočne a veľmi sa proti nemu nebojuje. Stretneme sa s dlhodobým užívaním anabolicko-androgénnych látok a prohormónov pre zvýšenie sily aj hmoty, látok podporujúcich chudnutie, diuretík schopných znížiť hmotnosť pre danú kategóriu, či stimulantov, ktoré dočasne znížia prah bolesti, či zvýšia reflexy. Tieto látky sa získavajú predovšetkým z čierneho trhu, kde problémom je predovšetkým kvalita.

Igor Kopček: "Dopingové látky, rovnako ako mnohé voľne dostupné farmaceutiká (napríklad 10 tabliet Paralenu vám zničí pečeň, 20 tabliet Paralenu vás spoľahlivo "odstráni" z tohto sveta), majú negatívny vplyv na telo, ktorý je tým vyšší, čí vyššie sú zneužívané dávky, čím dlhšia je doba ich zneužívania. Každý z nás má k týmto látkam individuálnu toleranciu - niekto zaznamená negatívny účinok skôr, niekto neskôr, sú šťastlivci, ktorých to obíde. Problémom je aj fakt, že dopingové látky sa často zneužívajú mimo akéhokoľvek dohľadu lekárov schopných odhaliť prvé známky poškodenie organizmu. Športovci sa spoliehajú zväčša na radu dílera, ktorému v prvom rade ide o to, aby zarobil - aj preto odporúča užívať dopingové látky v často nezmyselných množstvách, často v nezmyselných kombináciách. Navyše, nikto nevie povedať, či doping získavaný z čierneho trhu skutočne obsahuje látku, za ktorú si dopingový hriešnik platí - nech vám hovorí kto chce čo chce, kvalita takto získaných látok je veľmi nízka, viac ako 95% obsahuje v skutočnosti niečo iné, ako sa deklaruje, prípadne sú tam rôzne ďalšie, toxické reziduá."

To, že dopingové látky ničia telesnú schránku je ale iba jedna stránka veci. Tou druhou je ten najhorší príklad pre mladé generácie, ako si len môžeme predstaviť. Veľmi úsmevné je hlavne sledovať, keď nadopovaný fighter pozýva deti na tréningy a sľubuje im lepšiu kondíciu, únik od zlej partie, alkoholu a paradoxne od drog. Dopingové kontroly sú preto dôležité nie len z pozície výkonu, ale aj spoločenského postavenia. Verte mi, že aj sponzor, ktorý by podporoval ´špinavého´ bojovníka by už nebol žiaden vážený občan, ale pochybné indivíduum.

Ako je všeobecne známe, každá krajina má svoju antidopingovú agentúru. Táto agentúra spadá priamo pod štátny aparát a má za úlohu testovať všetkých registrovaných športovcov, ktorí spadajú pod systém štátnych dotácii. To znamená, že si komisári môžu vypýtať vzorku od futbalistu, ale pokojne aj od šachistu. Tu ale nastáva malý problém, na našom území totiž MMA nie je podľa zákona oficiálne uznaným športom. A teda o dotáciu žiadať nemôže. Tí, ktorí dotáciu príjmu, sa automaticky dostanú do systému dopingových kontrol.

Prvým dôvodom neuznania športu je veľmi slabo vyvinutá amatérska základňa, druhým dôvodom je fakt, že MMA funguje na súkromnej báze. Teda každá organizácia má svoje špecifické pravidlá a nie je podriadená žiadnemu štátnemu orgánu. Je teda iba na nej, či si kontroly zavedie.

Igor Kopček: "U nás platí, že každá športová organizácia, ktorá poberá finančnú dotáciu od štátu, musí akceptovať WADA pravidlá tzn. súhlasí s tým, aby jej členovia/športovci boli testovaní na látky zapísané v tzv. dopingovom zozname.  Stretol som sa však aj s prípadom, kedy o vykonanie dopingového testu požiadala športová organizácia, ktorá u nás pôsobí bez finančnej podpory od štátu tzn. doping absolútne riešiť nemusí. Zmyslom bolo preukázať, že za výkonmi jej športovcov je správne používaná tréningová metodika a nie doping. Aj v jednom, aj v druhom prípade sa však za vykonanie dopingových testov platí organizácii, ktorá tieto odbery realizuje a následne vzorky dáva na rozbor - cenník nájdete na tomto odkaze. Boj proti dopingu teda nie je lacnou záležitosťou, otázkou stále ostáva - prečo tieto kontroly robiť, čo tým daná organizácia získa? Väčšiu dôveru fanúšikov? Viac pozornosti médií? Viac sponzorov? Prípadne konečne finančnú podporu od štátu?"

A tu sa dostávame k peniazom. Veľa organizácii pri otázke dopingu totiž použije formulku: ´je to drahé´ a v podstate majú pravdu, nie však úplnú. Ak si totiž pri malých organizáciách a ich rozpočte, keď zápasníci dostávajú trojmiestne sumy, zarátame aj náklad na dopingovú kontrolu, sme hneď na dvojnásobných výdavkoch. Úkony na testovanie sa totiž začínajú na stovkách eur a končia na tisícoch. Ak si ale vezmeme bohaté organizácie a vezmeme v úvahu, že sa bude testovať vybraná vzorka, napr. 5 bojovníkov, utiahnuť sa to dá. Na malých podujatiach bude stačiť, keď sa bude testovať aspoň na predzápasové nakopávky, čo až také drahé nie je.

Smutné je, že sa ľudia v MMA komunite dopingovým kontrolám bránia. Pri ospravedlnení pritom používajú formulku ´veď všetci berú´, čo je na smiech, lebo podľa úmernej logiky asi ak niekoho pošlú steroidy do nemocnice, tak asi by tam mal ísť každý. Ešte väčšia hlúposť sa ale skrýva za čarovnou vetičkou ´musíme to tolerovať, lebo ľudia chcú vidieť tie najlepšie výkony´. No neviem v akej hlave sa zrodila takáto mantra, ale po prvé, je to nič iné, ako obchádzanie tvrdej práce a uľahčovanie si postavenia voči čistým bojovníkom, po druhé, história ľudstva zrejme nenájde prípad, kedy by fanúšikovia povedali, že chcú vidieť radšej najlepšie výkony ´nasypaných´ športovcov, ako tých čistých. Takže v konečnom dôsledku je to iba alibistické prenášanie viny na fanúšikov.

Tieto formulky si vsugerovali figteri s trénermi a promotérmi iba preto, aby celý tento špinavý systém mohli ospravedlniť. To je všetko. Ak niekto nevie zregenerovať, zlepšiť si reflexy, prípadne poctivo chudnúť prirodzenou cestou, nepatrí do klietky. Stačí si pozrieť UFC, tam sa testuje krutým spôsobom a čo je najlepšia liga sveta s najlepšími súbojmi? Ta dá, UFC! 

Záverom iba toľko, kvalitné ruské ligy už začínajú naplno testovať a od budúceho roka dopingové kontroly ohlásil aj jeden český promotér. Zatiaľ nie je jasné, akým systémom sa bude testovať, základ tu ale je. A bude veľmi zaujímavé sledovať, ktorí bojovníci sa budú pratať kade ľahšie a ktorí budú prosiť o angažmán. Pre tých čistých jedna rada, otvorte si šampanské. Pre tých ´nasypaných´: Páni buď to zabaľte a búchajte dedinské ligy, alebo chytro vysaďte, taký nandrolón dekanoát má totiž detekčnú dobu 1 a pol roka.




Kam ďalej

OKTAGON Výzva 3 už dnes!Môžete očakávať novodobú školu MMA, hovorí Vojto BarboríkIdem si po teba, buď pripravený kamarát, odkazuje Rimbon Vémolovi!Ivan Buchinger podpísal exkluzívny kontrakt s XFNKhabib: Čosi ho naučím, občas ho prefackám, dám mu lekciuVémola pozýva Piráta na XFN: Dokážem Slovensku, že Pirát je namyslený blbec!