Erika Huráková: „Želám si, aby sa tie hlúpe predsudky raz a navždy odhodili."

Hoci najslávnejšia organizácia sveta, UFC, vznikla už v roku 1993, ženy sa v nej po prvý raz predstavili o necelých 20 rokov neskôr. Ženské MMA bolo spočiatku vnímané ako tabu. I keď prvý ženský duel na území Spojených štátov prebehol ešte v roku 1997, súboje nežnejšieho pohlavia v klietke dlho neboli brané vážne. Zmenu priniesla až Gina Carano, ktorá spustila hotový boom. Na popularitu Carano nadviazala Ronda Rousey. Práve Rousey je prezidentom UFC Dana Whiteom označovaná za hlavný dôvod otvorenia ženských divízií v UFC.

Aj keď sa už ani jedna zo spomínaných hviezd nevenuje aktívnej kariére v MMA, zástupkyne nežnejšieho pohlavia sa z bojových športov rozhodne nevytrácajú, práve naopak. Vlajku ženského MMA dnes nesú bojovníčky ako Joanna Jedrzejczyk, Cris Cyborg, Amanda Nunes či Rose Namajunas.

Aj keď sa za posledných desať rokov podstatne zlepšilo postavenie žien v bojových športoch, túto pozitívnu zmenu je zatiaľ badať najmä za veľkou mlákou a v iných, čo sa týka MMA, rozvinutejších krajín sveta. Aj na Slovensku sme síce pocítili boom, ktorý majú na svedomí Carano a po nej Rousey, no rozhodne nás nezasiahol tak, ako ho pocítili napríklad v USA.

Zápasníčky v našich končinách sa tak stále často stretávajú s negatívnymi reakciami. Bohužiaľ, stále existujú ľudia, ktorí tvrdia, že žena by mala mať zakázané vkročiť do ringu či oktagonu, že je to neprirodzené, zvrátené a hlavne, pre mňa ten najprimitívnejší argument, že sa ženy venujúce MMA postupne zmenia na nejakého nasypaného" chlapa, pribudne im 20 kilogramov svalovej hmoty, stratia ženskosť a už vlastne ani nebudú vyzerať ako ženy," povzdychne si talentovaná bojovníčka Erika Huráková nad smutnou realitou, ktorá u nás nie je ničím výnimočným.

Áno, ani dnes skutočne nie je raritou, ak narazíte na takýto názor. Fanúšikovia neraz hodnotia zápasníčky len na základe ich fyzického vzhľadu. Na adresu bojovníčok, ktoré na divákov pôsobia menej pôvabne, zvykne pristáť nejedna urážka. „MMA je krásny šport, rovnako aj ženy, ktoré sa tomuto športu venujú," podotýka mladá zápasníčka žijúca v Námestove. „Samozrejme, aj v tomto športe je pár žien, ktoré sú výzorovo naozaj svalnatejšie a pôsobia „mužsky". Ale takéto prípady nájdeme v každom jednom športe."

Ako na to pred časom upozornil aj John McCarthy, legendárny rozhodca, ktorý je vo svete zmiešaných bojových umení veľkou autoritou, ženy-bojovníčky predsa nie sú modelky, ale športovkyne. Ich úlohou nie je zapôsobiť svojím výzorom. Ich úlohou je podať v zápase dobrý výkon, ukázať svoje schopnosti, presne ako ich mužskí kolegovia. Ak chce niekto hodnotiť vzhľad žien, mal by namiesto podujatia MMA zamieriť na módnu prehliadku.

Isteže, komentáre tohto typu sa zrejme tak skoro nevytratia, a preto sa nad nimi netreba príliš pozastavovať. Priznám sa, že ma to občas ešte rozhodí, aj keď si vždy neskôr uvedomím, že vlastne nemá prečo," hovorí Huráková. Takéto internetové komentáre nemôžem brať vážne. Len málo z tých anonymných ľudí by podobné veci povedalo nejakej zápasníčke aj osobne. Nanešťastie, internet je platforma, ktorá dovoľuje týmto, „rádoby odborníkom na MMA", ostať v anonymite, čo im samozrejme vyhovuje. Tieto negatívne pripomienky si vôbec netreba brať k srdcu. Každý z nás je slobodný človek, tak prečo sa vzdávať vecí, ktoré nás zaujímajú, len kvôli strachu, že niekomu sa to nebude páčiť? Dôležité je, aby bol človek spokojný sám so sebou a venoval sa čomukoľvek čo ho baví."

Presne tým sa riadila aj Erika Huráková. Strach z reakcie okolia by nemal odrádzať od vyskúšania niečoho, čo vás láka. Aj keď sa stretnete so slabou podporou z radov najbližších, treba preukázať vytrvalosť a dokázať, že nejde o krátkodobú zábavku.  Zrejme nikto ma nebral vážne. Brali to len ako také poblúznenie na pár dní, maximálne týžďnov. Väčšinou som sa stretávala s veľkým neporozumením, kedže málokto vôbec vedel, čo je MMA. A keď som si už dala tú námahu a niekomu vysvetlila, čo vlastne MMA znamená, poväčšinou bola reakcia rovnaká. ´Ženy predsa takýto šport nerobia.´ Postupom času som podobné "pripomienky" už ani nevnímala.  Samozrejme, že je to šport aj pre ženy!
Mala som však okolo seba aj okruh priateľov, ktorí ma podporili hneď v začiatkoch. Páčila sa im myšlienka, že som si zvolila aj takýto, v našich končinách netradičný šport.
Po pár mesiacoch si už okolie uvedomilo, že toto nebol len krátkodobý výstrelok a začali to tak nejak akceptovať. Veď čo iné im ostávalo?"

Vyhnúť sa predsudkom je azda nemožné. V takýchto prípadoch však aspoň za pokus stojí pokus o vyvedenie ľudí z omylu. Keď už sa niekto taký nájde, veľmi rada mu slušne a s pokojom vysvetlím môj pohľad na vec a snažím sa ho presvedčiť že byť fighterkou nie je žiadna hanba, ale práve naopak. Dokážem si vypočuť argumenty druhej strany a slušným spôsobom podať svoje. Bohužiaľ nie každý to vidí rovnako. Niektorí ľudia jednoducho názor zmeniť nechcú a namiesto toho len okolo seba hádžu urážky, ktoré v podstate len poukazujú na ich vlastnú obmedzenosť."

Huráková vždy patrila k aktívnym ľuďom a rada športovala. Spočiatku sa venovala najmä silovému tréningu, behu či kolektívnym športom. Po čase si však uvedomila, že chce zažiť niečo nové. Chcela som viac. Skúsiť niečo netypické, jednoducho dostať sa zo svojej zóny komfortu a vyskúšať nejaký bojový šport. Na prvý tréning MMA som sa dostala cez môjho dobrého kamaráta a hneď po prvom tréningu som vedela, že toto nebude len chvíľkový ošiaľ a okamžite som si zamilovala tento šport."

K MMA sa nádejná bojovníčka dostala v období, kedy raketovo stúpala popularita Conora McGregora. Ľady sa práve vtedy začali pohýňať aj na Slovensku, za čo sa veľká zásluha prikladá reality šou Oktagon Výzva, ktorá bežným divákom ukázala, kto sú profesionálni zápasníci. Pamätám si, že som to zbadala v televízii, zhliadla som nejaký ten jeden diel a veľmi sa mi to zapáčilo. Vtedy som si povedala, že to musím vyskúšať," spomína.

Hurákovú si spočiatku získali najmä „zemiarske" disciplíny. Wrestling a najmä grappling jej ponúkali možnosti na technické ukončenie súboja, v čom sa vyžívala. Myšlienka technického ukončenia súpera na zemi jej síce ulahodila, no Erika si pomerne rýchlo uvedomila, že zameranie sa na jednu časť boja by ju postupne čoraz viac brzdilo. Súčasným trendom je komplexnosť, ktorú začala obdivovať aj ona.

Aby sa mohla zlepšiť v postoji, pridala k tréningom MMA aj thajský box, ktorý je v MMA mimoriadne účinný už len preto, že zapája všetkým osem končatín, čo sa v klietke rozhodne zíde. „Bolo to dobré rozhodnutie a verím, že ma to posunulo ďalej. Nakoniec, Muay Thai mi neskutočne prirástlo k srdcu," hovorí.

Ak bojovník pracuje na svojom progrese vo všetkých smeroch, časom určite môže pomýšľať na účinkovanie v prestížnych organizáciách ako UFC či Bellator. To je cieľ väčšiny bojovníkov. To je ich motivácia, ktorá ich pravidelne, niekoľkokrát denne, núti siahnuť si na dno svojich síl, lebo jedine tak môžu porážať svoje limity. Ani Erika Huráková by sa rozhodne nevyhla podobnej príležitosti, avšak zdôrazňuje, že nohami zostáva pevne na zemi a okrem toho, UFC nie je jedinou možnou destináciou pre talentovaných bojovníkov. „Drvivá väčšina zápasníkov má zrejme v tejto otázke jasno, dostať do do UFC. Priznám sa, že predstava živiť sa športom, ktorý ma napĺňa, v špičkovej svetovej organizácii je viac než lákavá."

„Iste, pokiaľ sa budem MMA aktívne venovať ešte pár ďalších rokov, možno bude aj UFC môj cieľ. Momentálne sa ale snažím uvažovať realisticky, s triezvym pohľadom na vec. Tiež si myslím, že mnoho ľudí sa až príliš upína na UFC, čo je niekedy na škodu. Treba si preto rozširovať obzory aj v tomto smere. Mne osobne sa napríklad veľmi páči aj Fight Nights Global, KSW, Rizin či XFN a Oktagon. Veľmi rada by som si v budúcnosti strihla zápas v jednej z týchto organizácií. Od prvého amatérskeho zápasu však vedie do UFC alebo do inej organizácie teda poriadne dlhá cesta, a to si plne uvedomujem. A, samozrejme, človek nikdy nevie, akým smerom sa jeho život uberie. Aké priority bude mať o pár rokov. Mojím cieľom je preto momentálne pracovať na sebe, zápasiť nielen v MMA, ale aj v Muay Thai, grapplingu a spoznávať ľudí, ktorí sú očarení bojovým umením ako takým."

Cesta medzi elitu je skutočne dlhá a náročná. Kariéra profesionálneho bojovníka so sebou prináša mnoho prekážok, ktoré je potrebné prekonať. Iba tak môže zápasník rásť. Medzikrokom, ktorý ale môže prechod medzi profesionálov aspoň v niečom uľahčiť, keďže zápasníka pripravuje na to, čo ho čaká, je amatérske MMA. To sa našťastie aj u nás teší čoraz väčšej obľube.

V poslednom roku sa na domácej scéne dostala do popredia organizácia MAMMAL, ktorá zastrešovala aj prvý amatérsky zápas Hurákovej. „Pomyselný míľnik, ktorý posunul moju záľubu na inú úroveň," vraví hrdo. Návrh nastúpiť do prvého duelu nevyšiel z jej hlavy. To jej tréner Peter Kurák usúdil, že jeho zverenkyňa je pripravená na prvú zápasovú skúsenosť. A Huráková nebola proti. „Keď mi tréner ponúkol možnosť zápasiť na turnaji MAMMAL, bola som úprimne prekvapená, že mi natoľko dôveruje. Povedala som si, že keď mi verí tréner, musím ísť do toho. Navyše, zápas je vlastne situácia, ktorá je výhodná za každých okolností. Aj prehra prináša poučenie a posúva ďalej. Takže som si povedala, že nemám čo stratiť."

 

Prvé tréningy, ktoré už v podstate boli oficiálnou prípravou na zápas, boli pre mladú bojovníčku „kritické". Hlavou sa jej totiž vírili myšlienky o možnom priebehu blížiaceho sa duelu. Erika sa však postupne zbavila obáv a prípravu si dokonca začala užívať. Nervozitu nahrádzalo nadšenie, ktoré jej pomáhalo pri tréningoch. Nervozita ale Hurákovú predsa dobehla, a to priamo v klietke. V deň zápasu som nervozitu nejako výrazne nepociťovala, ale musím sa priznať, že to na mňa prišlo až priamo v klietke. Predsa len, bolo to pre mňa niečo úplné nové. Akokoľvek náročný tréning alebo sparing som pred tým absolvovala, s reálnym zápasom sa to porovnať nedalo. Pre mňa prvý zápas znamenal obrovskú skúšku na psychiku a aj preto som rada, že ho mám za sebou. Presvedčila som sa, že psychická príprava je minimálne tak dôležitá ako fyzická a myslím, že každým zápasom bojovník pracuje aj na svojej psychike."

Huráková sa na podujatí MAMMAL 1 stretla s Klárou Krchňavou. Tú zdolala na body, čím zaknihovala úspešný debut medzi amatérmi. So svojím výkonom ale spokojná nie je. Dokonca priznáva, že svoj vlastný duel takmer ani nemohla dopozerať zo záznamu, pretože videla každú chybu, ktorej sa dopustila. Napriek výhre sa aj s odstupom času sústreďuje najmä na odstránenie nedostatkov, i keď teraz už uznáva, že víťazstvo je predsa víťazstvo a na svoj debut sa nemôže pozerať len negatívne. „Už teraz ale viem, že do budúcna nikdy nebudem 100%-ne spokojná so svojim výkonom. Vždy sa nájde niečo nové, na čom bude treba zapracovať."

Hurákovú mohlo tešiť uznanie, ktorého sa spolu so súperkou dočkali od Rolanda Čambala, ktorý ich duel rozhodoval. „Veľké prekvapenie pre mňa tento otvárací fight," napísal v komentároch jeden z najznámejších bojovníkov domácej scény.

„Bol to úžasný pocit," hovorí Huráková na uznanie zo strany Čambala. „Rolanda som na sociálnych sieťach sledovala už dlhšie. Preto ma veľmi potešilo, keď som sa dozvedela, že bude rozhodovať môj zápas. Rovnako ma veľmi potešilo aj jeho samotné vyjadrenie. Bolo to pre mňa niečo ako odmena za všetko úsilie, ktoré som dala do prípravy."

Hurákovú, ale aj ďalšie začínajúce talenty, určite motivovala prítomnosť viacerých známych mien, ktoré už toho na poli MMA niečo dosiahli. Na zápas som sa veľmi tešila aj vďaka zápasníkom, ktorých som mala možnosť stretnúť osobne. Tomáš Bolo, Roland Čambal, Tomáš Deák či Ján Hudák. To všetko boli pre mňa bojovníci, ktorých som rešpektovala a boli pre mňa motiváciou a inšpiráciou. MAMAL mi poskytol možnosť stretnúť sa s nimi osobne, porozprávať sa s nimi, čo ma veľmi potešilo. Bojovníci, ktorých som obdivovala, zrazu stále predo mnou v reálnom živote. Bol to naozaj dobrý pocit a myslím, že rovnakú motiváciu dodali aj ostatným amatérskym kolegom."
Erika Huráková sa stále nachádza iba v prvých fázach svojej dlhej cesty. Čakajú ju nepríjemné pády a sklamania, ktorým sa nedá vyhnúť, no ak si z nich dokáže vziať ponaučenie a následne ich využiť vo svoj prospech, môže za sebou zanechať výraznú stopu. Spoločne s ostatnými nádejnými bojovníčkami môže dokázať, že predsudky spoločnosti sú neoprávnené. Želám si, aby sa tie hlúpe predsudky raz a navždy odhodili a aby bolo čoraz viac žien, ktoré objavia krásu bojových umení a zamilujú si tento nádherný šport tak, ako aj ja. Aj napriek predsudkom spoločnosti si myslím, že fighteri sú najväčší pohoďáci, ľudia so skvelým humorom, triezvym pohľadom na vec a výborní priatelia. A samozrejme, sú to športovci, ktorí bojujú celým srdcom."




Kam ďalej

Floyd Mayweather si z Tenshina spravil trhací kalendár (záznam duelu)Jiří "Denisa" Procházka: „Tento súper nebol ťažký, ale svojim konaním som si to sťažil“PFL: Milionármi sa stali šiesti bojovníci, no môže tento formát fungovať dlhodobo?Pit Cage Fighting hlási zmeny, mieri medzi elitu!Daniel Cormier svojim fanúšikom zaplatil 300-dolárový účet v reštauráciiDominik Engel: Konečne si to rozdám s chlapom, ktorý sa nebojí dostať ranu (rozhovor)