Makhmud Muradov: Nič neľutujem! (rozhovor)

Uzbecká hviezda česko – slovenského mma nám poodhalila svoje súkromie i svoje veľké plány na rok 2019. Makhmud „Mach“ Muradov v jedinečnom rozhovore pre stránku Svet MMA by cold4eva.

Je piatok, 11. január 2019, niečo málo do 16:00, miesto stretnutia nemôže byť žiadne iné, než všetkým dobre známy, Monster Gym Praha. Makhmud je presný, ako vždy, na každý jeden dohodnutý meeting. Prichádza v dobrej nálade, so širokým úsmevom na tvári sa zdraví so všetkými prítomnými. Špeciálne hlasný a svojský pozdrav adresuje Petrovi „Monstrovi“ Knížeti: „Petruško, deduško nazdááár..“, na čo mu Monster okamžite kontruje: „Ty vole, ty tady ješte vůbec trénuješ?“ Mach totiž od svojho posledného zápasu v O2 Aréne (27.12.2018) dal prostrediu gymu na chvíľu pokoj a svoju prípravu začal v novom roku silovými tréningami v kamarátovom fitness centre.

Konečne sa dostávam v dlhom rade pozdravov do poradia aj ja a tu vyvstáva otázka, k čomu pristúpime skôr, kedže okrem exkluzívneho rozhovoru, mám prisľúbený i neúprosný tréning. Nakoľko som „old school“, riadim sa heslom, najskôr práca, potom zábava, idem sa prezliecť do šatne. Niekde v strede tréningu si tak vravím, že možno to nebol ten najlepší nápad, pretože prestávam veriť tomu, že sa jeho konca dožijem. Keď poslednýkrát zapípa ten diablov vynález (timer), môj tep klesne pod 150, opäť sa mi okysličí v mozgu tá časť, ktorá má na starosť rečové centrum, môžeme prejsť k druhej časti dohodnutého stretnutia.

V prvom rade Ti opäť ďakujem, že si si našiel čas, vo svojom nabitom programe a poskytneš mi pre stránku Svet MMA a jej fanúšikov, tento exkluzívny rozhovor.

Jasné, v pohode. To je maličkosť. Svojich fanúšikov mám úprimne rád a akákoľvek forma komunikácie s nimi mi nerobí problém. Aj na instagrame, alebo facebooku čítam všetky komentáre a ďakujem za každý jeden z nich.

Tak teda prejdime k veciam, ktoré nás všetkých veľmi zaujímajú. Máš za sebou neskutočný rok. Dovolím si povedať, že veľmi úspešný, najmä čo sa Tvojej kariéry profi MMA zápasníka týka. Dôkazom sú 4 víťazné zápasy v organizácií XFN. Keď sa na tieto zápasy pozrieš spätne, ktorý z nich by si označil za najťažší a prečo?

Po fyzickej stránke náročnosti medzi týmito zápasmi nebol žiaden rozdiel, nakoľko príprava na každý zo zápasov je rovnako ťažká. Na každý zápas idem 100% pripravený, nikoho a nič nepodceňujem. No po tej mentálnej stránke, mi predsa len dal najviac zabrať zápas s Ramirezom.

Tento zápas sa konal 28.06.2018 v O2 Aréne, kam prišlo cca 10 000 fanúšikov, bol aj toto faktor, ktorý Ti „hral na  nervy?“

V tomto prípade som to až tak nevnímal. Bol som veľmi sústredený na zápas ako taký, v hlave som mal len to, že MUSÍM vyhrať. Žiadnu inú možnosť som si nepripúšťal. David Ramirez mal niečo, čo patrilo mne a ja som to chcel späť. A tak aj bolo. V druhom kole som ho poslal k zemi a opasok šampióna XFN, bol znova na svojom pravom mieste. Samozrejme, veľký ohlas a reakcie fanúšikov som si uvedomil hneď potom a je to niečo, čo Vás ženie vpred na Vašej ďalšej ceste. Mal som husiu kožu.

Jeden z najhorších momentov v Makhmudovom živote, odobratie titulu...

Tento zápas bol ODVETNÝM. Prvý s Davidom si veľmi nešťastne prehral. Písal sa dátum 18.12.2016 a v tomto zápase si utrpel škaredé zranenie v 1. kole, konkrétne išlo o zlomeninu kľúčnej kosti. Skúsil si dokonca nastúpiť a pokračovať aj v druhom kole, no bolesť bola evidentná a tak sa zápas ukončil. Aké vážne bolo toto zranenie?

Áno, v tomto zápase mi Ramirez zlomil kľúčnu kosť, ktorá si následne vyžiadala operáciu, pri ktorej mi ju napravili skrutkami a platničkou.

Na akú dlhú dobu Ťa toto zranenie „odstavilo“?

Po 10 dňoch som bol znova v tréningovom procese.

Po 10 dňoch od operácie si sa vrhol do trénovania?? Nie si tak trocha samovrah?

„Co máš dělat?“ Veľmi zle na mňa pôsobila situácia, v ktorej som sa ocitol. Trápila ma prehra, strata opaska, nemohol som kvôli tomu spávať. Pred očami som mal jedinú vec a tou bola okamžitá odveta. Musel som začať makať. Nabrať silu. Keďže som nemohol trénovať na ruky, museli zabrať nohy. Žiadne výhovorky, len drina mohla napraviť moju chybu zo zápasu.

Tvojim prvým zápasom po zranení, bol fight proti zápasníkovi menom Shota Gvasalia, na podujatí Simply the Best v Prahe, 29. apríla 2017, teda štyri mesiace od osudnej zlomeniny. Ako si sa cítil?

Cítil som sa dobre, vo forme, s obrovskou chuťou zápasiť.

Tohto galavečera som sa osobne zúčastnila, bol to prvý zápas, ktorý som videla v Tvojom podaní. Pamätám si ho moc dobre, lebo išlo o slušnú prestrelku úderov v postoji. Skončilo sa to v treťom kole na TKO, samozrejme so zeleným políčkom na sherdogovi pre Teba, a práve týmto zápasom začala doteraz neprerušená šnúra Tvojich víťazstiev. Aktuálne ich máš na konte 7 po sebe, celkovo 18. Dvanásť z nich bolo práve TKO. Mávaš nejakú predzápasovú víziu, alebo predstavu, v ktorom kole, akým spôsobom chceš súpera ukončiť?

Nie, nikdy nejdem do zápasu s konkrétnou predstavu typu: „1. kolo TKO“. Každý zápas, každý súper je iný a ja vždy reagujem na dej v klietke a aktuálny vývoj situácie. Samozrejme, ak vidím, že je možnosť zápas ukončiť v prvom kole, urobím to. No napríklad v poslednom zápase v O2 Aréne, proti Poliakovi Siwymu, som bol rád a spokojný, že sme odbúchali skoro plné tri kolá. Naostro som si preveril fyzičku a aj divákom som ukázal, čo viem a dokážem. A bol to len začiatok, To Vás ubezpečujem.

Budeme sa tešiť! Tvoje zápasy rozhodne patria medzi tie divácky atraktívne. Vráťme sa späť do času po zápase v júni, kde si sa dočkal svojej vytúženej odvety s Davidom Ramirezom a promotér Petr Kareš Ti opäť pripol opasok šampióna XFN v kategórií middleweight, teda do 84 kíl. Tvoje kroky následne smerovali domov, do Uzbekistanu, kde Ťa už na letisku čakala prvá vlna nadšených fanúšikov. Bolo zjavné, ako veľmi Ťa majú Tvoji krajania radi. Niečo také musí hriať pri srdci, ako zvládaš tento domáci záujem o svoju osobu.

Áno, na letisku v Taškente na mňa čakalo asi 100 ľudí, bolo to veľmi príjemné, nečakal som takú účasť, nakoľko prílet bol o 4 ráno. Vážim si každého fanúšika, s každým som sa odfotil, podal si ruku, prehodil pár slov, poďakoval za podporu. Oni sú moja energia, moja motivácia. Mám ich rád.

...a zlomenina kľúčnej kosti

Z Taškentu si sa presunul do rodnej Bukhary, k rodičom. Z Tvojho instagramu je evidentné, že svojich rodičov máš veľmi rád. Ako často jazdíš domov, za „mamou“?

Snažím sa každý rok. Hlavne v posledných rokoch mi to vychádza celkom pravidelne. Mama je vždy veľmi šťastná, keď som doma. Stará sa o mňa, robí mi masáže nôh (smiech) a VŽDY si musím dávať pozor na váhu, lebo jedlo od mojej mamy je to najlepšie, čo si viete predstaviť a ona ho pre mňa s ochotou vyvára celý čas, čo som doma.

Tentokrát si sa v Uzbekistane zdržal o niečo dlhšie, než po ostatné roky. Malo to svoj veľmi významný dôvod, bolo Ti oficiálne udelené UZBECKÉ OBČIANSTVO! Málokto vedel, že si nebol jeho držiteľom. Trocha nám to ozrejmi.

Sám prezident mi podpísal „papiere“ a konečne som 100% občanom Uzbekistanu s pasom. Vec sa má tak, mamina je rodená Uzbečka, otec je z Tadžikistanu. Mamina so mnou a mojim bratom odišla za otcom do Tadžikistanu, keď sme boli úplne malí, do krajiny prišla vojna a tak sme museli ujsť naspäť do Uzbekistanu. Bolo to niekedy v roku 1991, kedy sa krajina Uzbekistan osamostatnila od ZSSR, k moci sa dostal prezident, ktorý nám občianstvo odmietol vydať a tak som od svojich 3,5 rokoch žil, vyrastal, jedol, chodil do školy a pracoval v Uzbekistane ako človek bez akéhokoľvek občianstva a až teraz, skoro v 30 rokoch mi bolo oficiálne udelené. Napriek tomu, som vždy hrdo vlajku Uzbekistanu dvíhal, pri svojich športových úspechoch nad hlavu. Keď budem v UFC, budem dvíhať uzbeckú aj českú, nakoľko po tých 7 rokoch, čo tu žijem, sa cítim ako český Uzbek a Prahu milujem rovnako, ako rodnú Bukharu. 

S novým pasom môžeš o to viac cestovať, aj do krajín, kam my, členovia Európskej únie potrebujeme víza. Kam napríklad?

Napríklad do Ruska, Arabských emirátov a iných krajín centrálnej Ázie. Pred tým som aj ja musel víza vybavovať. Mám o starosť menej. A už teraz som držiteľom víz do Ameriky, ktoré tento rok naplno využijem.

V Rusku si ale žil aj pred tým, môžeme povedať, že práve tu začala Tvoja cesta fightera, popri ťažkej robote na stavbe, vždy si mal v hlave predstavu o svojej kariére MMA zápasníka?

Vždy som vedel, že dosiahnem úspech práve v tomto druhu športu. To, že to bude práve MMA sa vyprofilovalo postupne. V Rusku som trénoval stand up na K1, muay thai, trocha zápasenia či sambo combat. Až v Prahe som začal s MMA ako takým.

No a presunuli sme sa do Prahy! Tu začína Tvoja MMA kariéra. To, že si prišiel s pár korunami, ktoré si aj tak hneď musel vyplatiť za ubytovňu, je Tvojim fanúšikom už celkom známe, rovnako i to, že si začal chodiť do školy, učiť sa češtinu a pracovať kde a ako sa dalo. Čo ale zaujíma mňa je, ako presne si sa dostal k Monstrovi. Prečo práve on?

Práve chalani z ubytovne, ktorí tam už nejaký čas boli, mi Monstra odporučili. Našiel som si jeho gym a prišiel na prvý tréning. V tom čase tam trénovali chalani ako Poborský, Kužela a mnohí iní. Tak som s nimi zatrénoval, bol som práve na ceste do šatne, keď do gymu prišiel Petr a uvidel ma. Chalanov sa opýtal kto som, čo som, oni ma pochválili, povedali, že som celkom dobrý no a Petrovi nebolo viac treba, zavolal si ma a išli sme 3x5. Takú bitku, ako som dostal vtedy, som dovtedy a asi ani odvtedy nedostal. No necúvol som, neustúpil, naopak, napriek inkasovaným ranám som šiel dopredu, aby som dostal ďalšie. A práve toto urobilo na Petra dojem a pochopil, že to celé myslím vážne a odvtedy som mohol Petra nazývať svojim trénerom.

Tzv. 'brother from another mother', aneb Rustik, Machov prvý tréner a jeho najbližší priateľ

A začal si zápasiť. Koľko amatérskych fightov si si odbúchal, než Ťa Peter nechal ísť „naostro“?

Jeden.

To nemyslíš vážne! Jeden amatérsky zápas a hneď profi?

Presne tak. Nemám čas, strácať čas. Nechcel som čakať. Chcel som sa posúvať za svojim snom čo najrýchlejšie.

Tvoj prvý profi zápas sa uskutočnil paradoxne na Slovensku, v metropole východu – Košiciach, dňa 29.04.2012. 1. kolo TKO, súpera si dal dole veľmi rýchlo a dosť tvrdo . . .

No jo no, mal nejaké hlúpe reči pred zápasom a tak som povedal, že ja si počkám a všetko si „povieme“ na zápase. A tak bolo. Pamätám si, ako so mnou po zápase chceli robiť nejaké rozhovory, no ja som ešte nevedel dobre po česky, bežal som poprosiť Monstra, aby ma zo situácie „zachránil“. (smiech)

Keďže sa takto pohybujem v dávnej minulosti, pri Tvojich začiatkoch v Prahe, nebudem sa tváriť, že som sa nedopočula o Tvojej „kauze“, ktorá nám rezonovala v ušiach toto leto. Chcel by si sa k tomu nejako vyjadriť?

Nemám problém sa vyjadriť k ničomu, na čo sa ma ktokoľvek opýta. Aj toto je súčasť môjho života. Poviem tak, nech najskôr každý z ľudí, ktorí ma za túto „aféru“ akokoľvek odsudzujú, alebo „hejtujú“, skúsi dokázať aspoň 1/3 z toho, čo som dokázal ja a potom sa môžeme spolu baviť, diskutovať a následne môžu vznášať námietky, alebo súdy. Ja som nič zlé, protizákonné neurobil. Nič som neukradol, nikomu som neublížil, nikoho som nezabil. Za 1 video, na ktorom som sám (!!!), sa predsa nebudem nikomu spovedať. Situácia v tom čase bola taká, aká bola. NIČ NEĽUTUJEM. Pri rečiach o escort servisoch sa len smejem, už dávno som pochopil, že úspech sa neodpúšťa a ľudská závisť je bezhraničná. . . Ďakujem Bohu, že sa všetko toto stalo. Pomohlo mi to pretriediť a zúžiť okruh priateľov. Ukázalo sa, kto je skutočným „bratom“. Všetko v živote sa pre niečo deje, všetko má svoj zmysel a všetko zlé, je na niečo dobré. Nie sú to len frázy - sú to fakty.

Ďakujem za úprimnosť, no toto však nebola jediná Tvoja kauza, ktorá v roku 2018 rozvírila hladiny a strhla na Teba veľkú pozornosť. Teda, väčšiu než obvykle. V závere roka si nás všetkých šokoval „pikoškou“! Ty a po celom Česko – Slovensku dobre známa účastníčka SuperStar Monika Bagárová tvoríte pár! Priam hviezdny pár. Evidentne rád ľudí šokuješ rôznymi spôsobmi. Prezraď, čím Ti Monika učarovala? To, že je krásna, to vidíme všetci, no určite to zďaleka nebude jej jediný klad.

Súkromia v ostatnom čase veľa nemám, no táto časť doňho určitú dobu patrila, ale po zrelej úvahe sme si povedali, že nemáme dôvod veci tajiť. Je to tak, ako to je. Máme sa radi. Veľmi sa mi na nej páči, že je úplne normálny človek, žiadne hviezdne maniere, je prirodzená, je s ňou zábava, nemá potrebu chodiť do klubov a zabávať sa tým moderným štýlom dnešných celebrít. No a dôležitý je aj fakt, že kvôli svojej práci veľa cestuje, takže ma chápe a rozumie tomu, že musím i ja. Trénujem v Amerike, trénujem v poľskom Ankose, nemám na ňu toľko času, koľko by som chcel a ona je skvelá v tom, že mi to nevyčíta, naopak ma 100% podporuje. Je vzácne nájsť takého človeka.

Jedna z typických póz, jazero Charvak v Uzbekistane

O to viac si aj my vážime čas, ktorý nám pre tento rozhovor venuješ. A preto, skús mi ešte takto na záver, opísať svoje krátkodobé aj dlhodobé plány.

Tento týždeň odlietam do Vegas za Floydom, kde začnem svoju prípravu na ďalší zápas, ktorý bude 16. marca v Brne za XFN. Po návrate z Ameriky sa opäť presuniem do Poľska, do Poznane, kde budem pokračovať v príprave tak, ako na každý jeden zápas. Práve tam je, podľa môjho názoru najvyššia koncentrácia tých najkvalitnejších zápasníkov v Európe. Ak chceš byť najlepší, musíš trénovať s najlepšími. Všetko ostatné zatiaľ ostáva otvorené.

Si viazaný nejakými zmluvami, alebo si „voľným hráčom na trhu“?

Nemám žiadnu zmluvu, mám gentlemanské ústne dohody. Jednou z nich je aj tá s XFN, že v prípade ponuky zápasu do UFC ma bez problémov okamžite uvoľnia.

A z dlhodobého hľadiska? Kde sa vidíš v budúcnosti? Kde by chcel Makmud Muradov žiť? Je Tvojim snom Amerika?

Nie. Určite nie Amerika. Prešiel som už veľkú časť sveta, videl veľa miest a musím povedať, že žiadne z nich nie je tak krásne ako Praha. Prahu milujem, tu chcem žiť, mať rodinu, mať svoj biznis, otvoriť si školu pre všetky deti, bez rozdielu prostredia, z akého prišli a vzdelávať ich v oblasti športu, trénovať. A preto, ak český pán prezident číta tento článok: „Dajte mi občianstvo, pekne prosím, pán Prezident!“ (smiech)

Mach a teraz už naozaj posledná vec, na ktorú sa Ťa opýtam. Máš nejaký odkaz, nejaké posolstvo, ktoré by si chcel odovzdať čitateľom, Tvojim fanúšikom, možno začínajúcim zápasníkom?

Asi len jednu vec. Nech si každý nastaví v hlave jasný cieľ, ktorý chce dosiahnuť. Nech je to čokoľvek. Treba si to len ujasniť a potom nečakať s prvým krokom na „zajtra“. Nie! Treba ho urobiť hneď!

Mach, ja Ti vo svojom mene, rovnako ako aj za stránku Svet MMA, veľmi pekne ďakujem za celý tento úprimný rozhovor. Do roka 2019 Ti prajeme mnoho úspechov v kariérnom i osobnom živote a hlavne pevné zdravie!

A aby toho nebolo málo, Mach nám doniesol jedno zo svojich, fanúšikom dobre známych tričiek, ktoré som sa rozhodla posunúť do súťaže spojenej s týmto interview. A preto, pokiaľ máš oň záujem, zdieľaj tento článok a do komentára napíš, ktorá informácia, ktorú si sa z neho dozvedel, Ťa najviac prekvapila. Z reakcii jednu vyberieme a tričko zašleme.

 

                                                                                                                         cold4eva

Vyoperovaná skrutka po zlomenine




Kam ďalej

Vojto Barborík: Rýchlosť a vytrvalosť by mali byť na mojej straneMichal Martínek zabojuje o zmluvu s UFC v rámci Contender Series!Tomáš Deák: Verím, že obhájim titul šampióna a dokážem hlavne sebe samému, že mi právom patríHanuman Cup 40 priniesol parádne zápasy, ukončenie kariéry a tvrdé KO!Súboj Zuzák vs Súdor bude jeden z vrcholov podujatia Fight of Gladiators VIIISimon Michálek: Očakávam poriadnu prestrelku v postoji, divákom predvedieme poriadnu vojnu