Neskrotný Indián: Mreže cely neskôr vymenil za pletivo klietky, nie však natrvalo

Pred júnovým súbojom s Attilom Véghom mu nedávali veľké šance. Novinári, fanúšikovia či stávkové kancelárie, všetci favorizovali Végha. Zwicker síce prišiel do Bratislavy ako ostrieľaný veterán, no po troch prehrách v rade sa akoby očakávalo, že príde i ďalšia porážka. Zwicker už predsa mal byť za zenitom. Za všetko hovoria predzápasové kurzy. Zatiaľ čo Zwickerov kurz sa blížil k 7, na Végha sa ani neoplatilo staviť.

Virgil Zwicker ale všetkým ukázal, že ani zďaleka si neprišiel len po výplatu. Tvrdé údery a slovenský šampión sa porúčal k zemi. Zimný štadión Ondreja Nepelu stíchol. „To ticho, ktoré nastalo, bol to jeden z mojich najohromujúcejších zážitkov za dlhú dobu," vravel po zápase Zwicker.

Zwicker vedel, do čoho ide. Do Bratislavy rozhodne neprišiel iba na výlet. Už v pozápasovom rozhovore si robil pôdu pre zápas s Karlosom Vémolom. „Viem, že Attila má zápasiť s Karlosom Vémolom. Ale pozrite, ja som dnes vyhral, tak nech ide Karlos zápasiť so mnou."

Na pozápasovej tlačovej konferencii ďakoval organizácii za možnosť predstaviť sa v hlavnom zápase proti miestnej hviezde. Po týchto slovách sa vám možno v hlavne premietli záblesky z novembra minulého roka. Zámorský borec, veterán jednej z dvoch najlepších organizácií sveta, sa po jednoznačnom víťazstve nad miláčikom domáceho publika obzerá po možnom pokračovaní v organizácii. Na chvíľu sa zdalo, že Oktagon si našiel ďalšieho Jeremyho Kimballa.

Poloťažká váha Oktagonu vyzerá veľmi slušne, no s Virgilom Zwickerom ako jej súčasťou zrejme počítať nemôžeme. Američan momentálne rieši úplne iné problémy ako budúcnosť svojej profesionálnej kariéry. Po tom, čo mu policajti našli v dome zbrane s muníciou a on pred nimi utekal naprieč kalifornským mestom Temecula, ho pravdepodobne čaká ďalší pobyt za mrežami.

Áno, ďalší. Pre Zwickera vôbec nepôjde o debut za mrežami väzenskej cely.

Skutočný Indián bráni svoju česť

Jeho predkovia boli pôvodnými obyvateľmi Ameriky. Zwicker teda vyrastal v indánskej rezervácii v kalifornskom okrese San Diego County, po boku svojich 11 súrodencov. Zwickerov otec pracoval ako vodič kamiónu, tým pádom trávil celé týždne v práci mimo domov. Virgilovými vzormi tak boli najmä jeho piati bratia, pričom všetci boli od neho starší. 

Virgil bol najmladším mužom v dome, a preto pozorne počúval. Jeden z bratov ho učil, aby vždy bránil svoju česť, aby nikdy nikomu nedovolil uraziť jeho pôvod, rodinu či jeho samého. Ďalší z bratov trénoval box a naučil ho základy pästiarskeho umenia. Skúsenosti s bojom pritom Virgil získaval na pravidelnej báze, a to v rezervácii, kde sa často bil aj s vlastnými bratrancami.

Svoje päste však neraz prevetral aj mimo rezervácie. Po čase si toho dovolil príliš a dostal sa do problémov. Prvý policajný záznam mal v jedenástich rokoch, čiže v roku 1994, keď udrel svojho riaditeľa na strednej škole. Vtedy sa pre neho začala dlho trvajúca cesta plná dlhších alebo kratších návštev polepšovní a neskôr tiež väzení.

Jeho priatelia z destva tvrdia, že Virgil veľmi nevyhľadával bitky a problémy, no tie si ho aj tak zakaždým našli. Jeho mama zvykla plakať nad smerom, akým sa uberal jej syn, pre ktorého nebolo ľahké sledovať trápenie svojej matky.

„Hovoril som si, ´Virgil, takto nemôžeš pokračovať," spomína Zwicker.

Napokon sa však našiel spôsob, ako sa vyskytnúť na nesprávnom mieste. Všetko vyvrcholilo v závere roka 2001. Zwicker sa spolu s priateľmi po párty ešte bavil vonku. Na miesto dorazila hliadka šerifa, ktorá partii prikázala ľahnúť si na zem. Zwicker ale odmietol uposlúchnuť šerifov rozkaz. „Povedal som mu, nech si on ľahne."

Zwicker sa snažil uniknúť. Policajt, ktorý ho naháňal, po ňom hodil baterku. To síce Zwickera pribrzdilo, no mladý a drzý Virgil sa tak ľahko nevzdal. Namiesto toho policajta zrazil k zemi, vzal mu zbraň a odhodil ju. V ten večer sa mu podarilo ujsť a následne sa schovával v Mexico City.

Väzenie mu pomohlo zrovnať si hlavu

V roku 2003 ho polícia našla po tom, čo dostala tip, kde by sa mohol nachádzať. Sudca ho poslal za mreže na tri a pol roka. Vo väzení nakoniec strávil 44 mesiacov a ako vraví, bolo to niečo, čo jednoducho potreboval zažiť. „Som rád, že ma tam poslali," priznal Zwicker v dávnejšom rozhovore pre The San Diego Union-Tribune.

Až vo väzení si Zwicker naplno uvedomil, na akú životnú dráhu sa dostal. Na vlastné oči videl, ako sa ku sebe správali väzni, aké zákernosti vymýšľali. Došlo mu, že takýmto spôsobom sa bude jeho život len zhoršovať a môže ísť o poslednú šancu, ako sa zmeniť a nasadnúť na správny vlak.

„Vo väzení som sa rozhodol prestať s násilím. Je to odporné miesto a stretnete tam mnoho odporných ľudí," hovorí Zwicker, ktorý okrem odstrašujúcich príkladov vo väznici narazil aj na ľudí, ktorí mu pomohli. Boli to rovnako Indiáni, ktorí ho vzali na ich tradičné obrady. Spiritualita zohrala dôležitú úlohu v Zwickerovom obrodnom procese.

Zmenu v zmýšľaní svojho syna si počas návštev všimla i Zwickerova mama. „Dospel," povedala pred rokmi o synovej zmene.

(Aspoň na nejaký čas) Posledný prešľap a nová motivácia uživiť rodinu

Až doteraz sa Zwicker vo väzení naposledy ukázal ešte jedenkrát po tom, ako ho prepustili z väznice, ktorá mu zmenila život. Tentoraz za to ale vraj nemohol. „Na môj pozemok sa vlámali traja muži. Jednému z nich po mojom údere vyskočila očná buľva a mňa za to zatkli. Oni vstúpili na môj pozemok, ozbrojení, no zatkli mňa. Mal som doma tehotnú ženu."

Po tomto krátkom pobyte za mrežami Zwicker vedel, že si naozaj nemôže dovoliť nechať svoju rodinu bez živiteľa. Začala ho zaujímať kariéra v MMA.


V klietke si odkrútil premiéru ešte počas svojich divokých časov, a to náhodou. Pôvodne mal zápasiť jeho brat, ten, ktorý sa venoval boxu. Tesne pred zápasom sa však zranil a súboj ponúkol Virgilovi. Ten sa v tom čase na duel vôbec nepripravoval, no výzvu napriek tomu prijal. A urobil dobre. Súpera knokautoval už po necelej minúte.

Svoje prvé víťazstvá dosiahol aj bez nejakého systematického tréningu, no bol si vedomý toho, že týmto spôsobom sa ďaleko nedostane. Kvôli tomu začal trénovať s ďalšími profesionálmi a prístup ku svojej kariére začal brať omnoho serióznejšie. V MMA videl možnosť, ako svojej rodine zabezpečiť dobrý život, pretože keď vyšiel z väzenia, veľa možností nemal. Veď kto by dal prácu mužovi, ktorý už roky pravidelne aspoň na pár mesiacov zamieri za mreže.

V MMA sa ho nikto nepýtal na minulosť. Bola to nová šanca a tú Zwicker chytil za pačesy. Rýchlo nazbieral bilanciu 8-0. Mimochodom, ôsmu výhru zaznamenal proti Ovinceovi Saint Preuxovi. A hoci prišli i prvé porážky, dostal sa až do známej organizácie Strikeforce.

Desivý nález

V roku 2011 ale prišlo veľká rana, ktorá mohla pokojne ukončiť Zwickerovu kariéru. Ba čo, potenciálne išlo o život.

Na vyšetrení našli krvné zrazeniny v zadnej časti jeho hlavy. „V prvej chvíli som bol zdevastovaný. Milujem zápasenie. Potom som ale začal uvažovať o tom, či chcem ďalej bojovať alebo vidieť, ako vyrastajú moje deti a žiť normálny život bez obmedzení."

Zwicker navštívil asi 10 lekárov a špecialistov, ktorí mu po mesiacoch vyšetrení znova povolili zápasiť.

Vzor pre mládež

Všetky vyšetrenia si musel Zwicker platiť z vlastného vrecka. Počas doby, kedy nemohol zápasiť, mu veľmi pomohla práca trénera basketbalu pre deti z rezervácie, v ktorej vyrastal.

Zwicker mal talent aj pre ďalšie športy a práve basketbal patril medzi jeho obľúbené činnosti. Prácu trénera ale nebral len z hľadiska tréningu techniky. Dôležité pre neho bolo ukázať mládeži, ktorá vyrastá v podobných podmienkach, aké mal v detstve on, že nie sú zatratení. Aj oni môžu v živote dosiahnuť to, čo si zaumienia, presne tak isto, ako ktokoľvek iný.

Stará a otrepaná, no navždy pravdivá veta hovorí, že nie je dôležité, koľkokrát spadnete, ale ide o to, koľkokrát sa postavíte. Virgil Zwicker je toho živým príkladom. Po troch prehrách v rade, medzi ktoré sa radí aj porážka s Alexom Emelianenkom, prišiel do Bratislavy a zbytok je história.


Žiaľ, zanedlho po dobrom dojme, ktorý na Slovensku zanechal, má Zwicker opäť raz problémy so zákonom.

Dokáže sa opäť postaviť na nohy?

Ono, keď pred políciou utekáte pešo cez pol mesta a chytia vás až pri tretej príležitosti, a to po zrazení motorkou, čosi to vypovedá o vašej húževnatosti. Tú Zwickerovi nikto neupiera. Vzhľadom na podmienky, v akých vyrastal a ako to s ním vyzeralo v tínedžerskom veku, je priam obdivuhodné, kam to až dotiahol.

Väčšinu svojich dôležitých zápasov síce nedokázal doviesť do víťazného konca, no minimálne na Slovensku bude mať Virgil Zwicker navždy povesť muža, ktorý k zemi poslal nášho veľkého šampióna.

A ktovie, možno opäť nájde spôsob, ako sa postaviť na nohy, aby deťom vyrastajúcim na miestach, kde pred rokmi žil on, alebo komukoľvek inému, dokázal, že vždy majú šancu vrátiť sa na cestu, ktorá vedie k dobrému životu.




Kam ďalej

Patrik Kincl: Život nie je len o náhodách a osude, ale aj o rozhodnutiachSom najlepší zápasník Česko-Slovenska a chystám sa to dokázať, hovorí pred súbojom s Véghom Vémola"Lajoš" Klein dostal ponuku od UFC, zápasiť mal s Khabibovým tímovým kolegom na UFC 242Najväčšia domáca organizácia si svojou cestou na Oktagon uctila Ilju ŠkondričaPiráta považujem kvalitatívne za lepší priemer, hovorí Robo Pukač pred súbojom o BratislavuBuchinger novou akvizíciou KSW!