Kedysi nemal peniaze na pomník pre dcérku. Dnes rozdáva výplatu svojim asistentom

Každý má svoje problémy. Nikomu sa nevyhýbajú komplikácie, ťažké chvíle, bolestivé pády. Avšak niekedy je tej bolesti až príliš veľa. O to úžasnejšie je potom sledovať, ako sa títo ľudia následne opäť postavia na nohy.

Len málo ľudí má toho za sebou viac ako súčasný šampión ťažkej váhy UFC Daniel Cormier.

Tomu život zasadil prvý úder už v siedmich rokoch, na Deň vďakyvzdania. Cormier bol podľa tradícií doma s rodinou, spoločne s ktorou sledoval obľúbené filmy. „Mama odbehla do kuchyne, pretože zvonil telefón. Po chvíli ten telefón pustila z rúk a začala kričať," spomínal Cormier v televízii pred turnajom UFC 210 na ťažký sviatočný deň z detstva. V dome začalo byť poriadne rušno. Každý začal pobehovať iným smerom. Malý Daniel najskôr nechápal, čo sa deje. Až potom mu vysvetlili, že jeho otca zabili. Vrahom bol otec jeho druhej manželky.

Cormierovi rodičia sa ešte niekoľko rokov predtým rozviedli, takže už nejaký čas spolu nežili. Obaja si našli nových partnerov. Cormierovi s vyrovnávaním so stratou otca veľmi pomáhal práve jeho nevlastný otec Percy. Toho Cormier pri viacerých príležitostiach vyzdvihoval ako človeka, ktorý ho toho veľa naučil. „Už roky pred otcovou smrťou s nami žil Percy. A to jemu patrí kredit za to, kým som sa stal. Všetky životné lekcie, ktoré sa dnes snažím posunúť ďalej môjmu chlapcovi, som dostal od neho."

Percy mi bol nielen obrovskou oporou v časoch tej tragédie, no tiež mi ukázal, čo je to tvrdá práca a vytrvalosť, zodpovednosť. Každé ráno sa budil o 7:30, aby išiel do práce. Robil pre mesto Lafayette. Umýval záchody, natieral čiary na bejzbalovom ihrisku. Robil úplne všetko. Keď prišiel domov o piatej večer, šiel rovno do sprchy, prezliekol sa a išiel rovno do druhej práce. Umýval riad v pizzérii alebo nás vzal so sebou na cintorín, kde sme upravovali trávnik. Všetko to robil pre to, aby sa uistil, že sa máme dobre. Aj kvôli tomu občas so sebou do gymu vezmem syna, aby videl, ako tvrdo na sebe makám. Nech sa na vlastné oči presvedčí, že v živote nič nedostane zadarmo," hovoril Cormier v roku 2017 pre The Undefeated.

Najväčšia možná bolesť

Rodič nemôže zažiť väčšiu bolesť ako tú, ktorú mu spôsobí strata vlastného dieťaťa. Niekto, kto takú bolesť v živote nezažil, si nedokáže predstaviť toto peklo, ktorým si musel prejsť v tom čase 24-ročný Cormier.

Jeho dcérka Kaedyn sa narodila v marci 2003. Už tri mesiace po jej narodení sa však stala tragická udalosť, ktorá Cormiera, samozrejme, navždy poznačila.

14. júna 2003 vodič za volantom kamióna na okamih stratil pozornosť nad situáciou na ceste a nabúral do pred ním idúceho auta. V ňom sedela na zadnom sedadle v autosedačke riadne pripútaná Cormierova dcéra Kaedyn. Malé dievčatko nemalo šancu prežiť. Ďalšie tri osoby boli zranené.

„Zavolali mi. Na diaľnici sa vraj stala nehoda," popisoval Cormier ťažké chvíle v špeciálnom programe z dielne ESPN s názvom E60. „Nejaký chlap bol jednoducho nezodpovedný, nedával pozor. Bola v autosedačke, presne tak, ako by mala byť. On to napálil do auta. Na mieste zomrela."

Strata dcérky bola, ako Cormier priznáva, najťažšou ranou, aká ho v živote zasiahla. „Pamatám sa, že jej rakva bola tak, tak maličká," hovoril so slzami v očiach. „Tak maličká. Pamätám sa na pohľad na ňu v tej malinkej rakve a ako som sa pýtal samého seba, prečo sa mi to stále deje. Prečo sa to stále deje."

Cormiera v tom čase netrápila len samotná tragická smrť malej dcérky. Jeho vtedajšia situácia mu neumožnila ani kúpiť svojej dcérke náhrobný kameň. „Viete, čo bola moja najväčšia starosť? Ako jej kúpim náhrobný kameň, keď nemám vôbec žiadne peniaze?" priznal v roku 2014 pre oficiálny web UFC.

O tento problém sa našťastie postaral Cormierov tréner zápasenia James Ravannack. Ravannack kúpil najväčší pomník, aký sa nachádza na cintoríne, na ktorom našla Kaedyn Cormier až príliš skoro miesto svojho večného odpočinku.

Táto veľmi smutná udalosť Cormiera zlomila. „Je to najbolestivejšia vec, aká sa vám môže stať. To sa nedá čakať. Neviete, čo máte robiť, nikto vám nepovie, ako sa zachovať, ako sa z toho dostať. Myslel som si, že to je koniec. Netušil som, ako sa z toho dostať."

Po ďalšej rodinnej tragédii Cormier neveril, že ho ešte môže čakať svetlá budúcnosť. Skôr v jeho očiach všetko smerovalo k tomu, že sa bude zrejme naveky utápať v žiali.

Objavenie novej motivácie

Jeho tréner, spomínaný James Ravannack, to ale nedopustil. Cormiera dotiahol do telocvične a po niekoľkých mesiacoch i naspäť do súťaží. Cormier znova našiel dôvod, pre ktorý každé ráno vstával a následne každý deň tvrdo pracoval. Takto si mohol uctiť Kaedyn. Všetko bude odteraz robiť pre jej pamiatku. 

Cormierovým cieľom bolo vyhrať medailu na olympiáde v Aténach v roku 2004 a venovať ju svojej zosnulej dcére. To sa mu však nepodarilo. Skončil štvrtý. Šancu na reparát mal dostať o štyri roky neskôr v Pekingu. Tentoraz prichádzal na olympiádu ako hlavný favorit na zlato.

Zasiahla ho však ďalšia ťažká rana. Pri chudnutí do váhy mu zlyhali obličky. Na olympijské hry mohol Cormier nadobro zabudnúť. Čosi, o čom sníval od detstva, bolo definitívne preč. Olympijský šampión z neho nebude.

To bola tiež nepekne horká pilulka, ktorú musel prehltnúť. Cormier sa ale odmietal vzdať. Nechcel skončiť, ako skrachovaný športovec. V roku 2010 sa mu naskytla príležitosť stať sa súčasťou gymu AKA v San Jose. Hlavný tréner Javier Mendez ešte pred príchodom Cormiera do gymu nevedel, či z bývalého olympionika môže byť niečo aj v MMA. „Nemal som ani poňatia, či sa mu bude dariť aj v klietke, no chcel som ho minimálne ako trénera wrestlingu. Keby aj nebol dobrým bojovníkom, tímu mohol pomôcť ako tréner. "DC" je rodený líder."

Cormier sa napokon osvedčil aj ako bojovník, o čom už dnes veľmi dobre vieme. V UFC sa dostal až na absolútny vrchol ťažkej váhy. Aj keď tú pôvodne opustil, aby neprekážal svojmu dobrému priateľovi Cainovi Velasquezovi. Ktovie, čo všetko by Cormier v tejto divízii dosiahol, ak by neuvoľnil priestor v prospech tímového kolegu.

Úprimná nenávisť má svoje dôvody

Avšak medzitým, ešte pred návratom do ťažkej váhy, si Cormier našiel svojho rivala. Úprimná nenávisť, ktoré medzi sebou prechovávajú Daniel Cormier a Jon Jones, sa stala legendárnou. 

Jones vyslovene stelesňuje to, čo Cormier nenávidí. Nezodpovedný, ľahostajný prístup. Záľuba v drogách a hlavne incidenty, akým bol ten z roku 2015. Predsa, ako sa asi Cormier musel cítiť, keď jeho úhlavný sok zrazil tehotnú ženu a ušiel z miesta nehody. Toto mohlo mať na Cormiera veľmi osobný vplyv. „Nejaký chlap bol jednoducho nezodpovedný, nedával pozor…"

Po trpkej prehre v odvete sa opäť zdalo, že Cormier prišiel o akúkoľvek nádej. Pred miliónmi divákov za televíznymi obrazovkami sa rozplakal v priamom prenose. Musel strpieť, že sa následne stal terčom mnohých vtipov. Nebolo to ľahké obdobie.

Práve kvôli tomu bol po roku o to neuveriteľnejšie, že Cormier stál v strede oktagonu s dvoma opaskami na ramenách. Azda každý sa musel radovať z jeho úspechu. 

Opäť to dokázal. Opäť to zvládol. Aj tentoraz sa postavil na nohy.

Odovzdávanie skúseností mladším

A aj napriek úspechom v UFC Cormier nikdy nezabudol na svoje začiatky. V roku 2018 sa stal hlavným trénerom wrestlingu na strednej škole v meste Gilroy. 

Mnohí spočiatku spochybňovali, ako bude 40-ročný šampión UFC schopný zvládať túto úlohu, koľko času v skutočnosti venuje zverencom veľmi úspešného programu. Cormier tak mnohých prekvapil svojím prístupom. Poctivo chodí na tréningy, a to aj popri svojej príprave na veľké zápasy. 

„Chcem tieto deti naučiť zodpovednosti za svoje činy," hovorí. „Vydáte zo seba všetko a zodvihnú vám ruku. Ak nie, zistite, kde ste urobili chybu. Je to pre mňa najlepší šport na svete."

Cormier pritom odmieta výplatu, ktorá mu patrí ako hlavnému trénerovi. Svoju odmenu namiesto toho rozdeľuje svojim asistentom. Predsa, teraz si to už môže dovoliť. 

Dnes je Cormier síce držiteľom opasku ťažkej váhy, no v prvom rade je otcom rodiny, ktorú nadovšetko miluje. Šampión sa určite pokúsi o úspešnú obhajobu, no ak mu to aj nevyjde, jeho svet sa nezrúti. V živote toho stratil príliš veľa na to, aby ho položila prípadná strata obyčajného opasku.




Kam ďalej

Patrik Kincl: Život nie je len o náhodách a osude, ale aj o rozhodnutiachSom najlepší zápasník Česko-Slovenska a chystám sa to dokázať, hovorí pred súbojom s Véghom Vémola"Lajoš" Klein dostal ponuku od UFC, zápasiť mal s Khabibovým tímovým kolegom na UFC 242Najväčšia domáca organizácia si svojou cestou na Oktagon uctila Ilju ŠkondričaPiráta považujem kvalitatívne za lepší priemer, hovorí Robo Pukač pred súbojom o BratislavuBuchinger novou akvizíciou KSW!