MMA je dôkazom, že Československo stále žije


101 rokov, to je doba pred ktorou vznikol zvrchovaný štát menom Československo. Bola to doba, kedy sa určili štátne hranice, symboly a mnoho ďalších vecí, ktoré dnes berieme ako samozrejmosťou. Rok 1993 ale priniesol ďalšiu zmenu, keď sa bratské krajiny osamostatnili. Už viac nebojujeme bok po boku, ale mnohokrát sme veľkými rivalmi. Je tu ale jeden šport, ktoré tieto hranice stiera.

MMA spájalo oba štáty už od prvých turnajov organizovaných na našom území, pričom trocha navrch mala česká strana. Tu sa história začala písať už na prelome tisícročia zásadným turnajom Night of Gladiators, kde sa predstavili mená ako Kníže, Barták, Hamršmíd, či Vyvážil. A práve na českom podujatí NOG 18 si odbilo svoju premiéru aj slovenské MMA v osobe Slavomíra Molnára, ktorého zápas sa považuje za premiérový.

Až postupom času sa začali na Slovensku kreovať turnaje, ktoré mohli aspoň sčasti konkurovať českým susedom a tak sa slovenským bojovníkom stala česká scéna druhým domovom. Renesancia slovenského MMA nastala až po celej dekáde, keď začali vznikať turnaje, ktoré poznáme aj v dnešných dňoch. Kolobeh zápasníkov tak konečne nastal aj opačným smerom. Prirodzene tak vznikali pevné putá medzi oboma krajinami.

Skutočný prielom a pomyselné zjednotenie ale naplno priniesla organizácia Oktagon československej dvojice promotérov Neruda-Novotný. Práve tá prinútila vďaka svojej Výzve sledovať rovnaký projekt obe krajiny, a aj keď štáty medzi sebou súperili, v skutočnosti divák sledoval ich zbližovanie, čo veľmi pekne dokumentoval aj Marek Bartl svojím prestupom do slovenského klubu OFA. Ak pred týmto projektom hovoril československej scéne slovom ´domáca´ iba málokto, po prvom turnaji to už spoločnosť brala ako samozrejmosť.

Neboli to pritom iba fighteri, ktorí sa zjednotili. Nadštandardné vzťahy Čechov a Slovákov začali vznikať aj v pridružených oblastiach ako napríklad u rozhodcov, komentátorov, fanúšikov... A musíme povedať, že aj u žurnalistov, kde to pociťujeme aj my plnými dúškami, keď si s českými redaktormi píšeme na bežnej báze a máme ich radi. Žiadna závisť, žiadne preteky o čísla, ale nezištná pomoc a radosť z toho, že môžeme byť pri tom.

Veď sa zamyslime, koľko z nás fandí druhej krajine vo futbale, hokeji, či inom športe. Ak ale vyhrá titul Procházka či Deák, oslavujeme všetci spoločne. A práve to je dôkazom, ako je naša DOMÁCA scéna jedinečná. Práve týmto si naša MMA komunita v týchto dňoch uctieva odkaz velikánov Tomáša Garrigue Masaryka a Milana Rastislava Štefánika.

 

 





Kam ďalej

Tomáš Deák sa predstaví v prestížnej ruskej lige RCC, IMF je iba medzizastávka! Senec ukrýva klenot, Richard Husenica je slovenská budúcnosť BJJFilm Attila prekonal očakávania, v sledovanosti predbehol aj hollywoodske trhákyFilm ATTILA prepisuje pohľad na bojové športy (recenzia)UFC 247: Jones v tesnom zápase udržal titulJakub Müller ukázal neskutočné gesto fair play