„Verím, že potenciál pre bojové športy je v každom človeku,“ myslí si Simon Thomay


Foto: Katarína Thomayová

V Prievidzi minulý týždeň otvorili prvú akadémiu brazílskeho jiu-jitsu na Hornej Nitre. V rámci magazínu Týždeň V klietke sme sa rozprávali najmä s držiteľom čierneho pásu Robom Matušíkom z Topoľčian. Vyspovedali sme však aj Simona Thomaya, ktorý stojí za založením akadémie.  

Simon Thomay sa aktuálne venuje finančníctvu, no šport mu ani náhodou nie je cudzí. Po úspešnej lakrosovej kariére teraz pôsobí aj vo sfére bojových športov. K tým po prvý raz pričuchol počas štúdia na fakulte chemickej a potravinárskej technológie. 

Aký bol tvoj prvý kontakt s bojovými športmi? 

Prvý kontakt som mal v roku 2014 a bolo to džudo. Na výške som robil antidopingového komisára a zúčastnil som sa ME do 23 rokov v džude v Bratislave. Rozprával som sa vtedy s prezidentom džudistov, ktorý nás navigoval, čo a ako funguje. Chodili sme po zákulisí, sledoval som ako sa tí športovci pripravujú. Sedel som v prvej rade, tam bola plná hala. Síce nemáme veľa džudistov medzi špičkou, no ľudia to stále vnímajú. 

Sedel vedľa mňa pán, ktorý mi vysvetľoval každú techniku. Mne ten šport jednoducho učaroval. Vtedy som si povedal, že keď budem začínať nejaký šport, musí to mať aspoň súvis s džudom. 

Ako si sa teda dostal od džuda k brazílskemu jiu-jitsu? 

Mal som to ďalej v hlave a aj keď som začal po vysokej škole pracovať, premýšľal som, ako do toho sveta vniknúť. Keď som sa začal venovať finančníctvu, už som naozaj potreboval mať nejaký relax, tak som hľadal nejaký džudistický klub, no tu v okolí bol len mládežnícky tím. Našiel som ale kluby brazílskeho jiu-jitsu v Žiari nad Hronom a Turčianskych Tepliciach, tak som sa tam išiel pozrieť na tréningy.  

Lenže asi v rovnakom čase sa začal brazílskemu jiu-jitsu venovať aj môj najlepší kamarát z lakrosu Patrik Šagát, ktorý ale trénoval v Bratislave, keďže tam žije a pracuje. Patrik zbiera stripy na svoj biely pás, no má tiež veľký dar vysvetľovať techniky tak, aby ich každý pochopil. 10 rokov sme spolu hrali lakros, teraz sa budeme aspoň 10 rokov venovať brazílskemu jiu-jitsu. To mi dodalo energiu. Išiel som s ním na tréningy a videl som, že to je taká komunita, kde sú super chalani. Jasné, občas sa tam nájde nejaký bujak“, ale to je naozaj výnimka.“ 

Na stránke vašej novej akadémie, ku ktorej sa dostaneme už o chvíľu, sze prezdieľali zaujímavý článok s názvom „BJJ – šach bojových umení“. Vnímaš tento šport práve takto, ako šach? 

Jiu-jitsu je preložené do angličtiny ako gentle art, čiže nežné umenie. Je to bojové umenie a vy ste umelcomŠach v jiu-jitsu je o tom, že spravím nejakú techniku, no vždy existuje na to odpoveď. Ja ju ešte možno nepoznám, ale vždy tam je.  

BJJ je šport inteligentných ľudí. Tých techník je neskutočne veľa. Páči sa mi, že je to fyzické, no tá hlava aj tak musí ísť stále. Človek si musí najprv v mysli predstaviť, čo chce urobiť a až potom to môže uskutočniť.“ 

Kde si doposiaľ trénoval? 

„Okrem Žiaru nad Hronom a Trenčianskych Teplíc som bol ešte v Bratislave, kde je hlavný tréner čierny pás Ľuboš Repaský. Teraz sa akurát chystám do Topoľčian za Robom Matušíkom, pričom on je tiež čierny pás a jeho profesorom bol pán Hupka, vôbec prvý držiteľ čierneho pásu na Slovensku.“ 

Spomenul si nejakých pánov s čiernym pásom v BJJ. To je naozaj obrovský úspech, ktorý zatiaľ na Slovensku podľa údajov našej redakcie dosiahlo len 10 ľudí. Prečo tých čiernych pásov nemáme viac? 

„Je to aj o jednotlivých profesoroch. V karate či v džude musíte poznať techniky. Deti dostanú taký pás, keď budú vedieť určité techniky a tak to postupne ide. V jiu-jitsu to nie je iba o technikách, ktoré viete. Ide o to, akým spôsobom sa posúvate a váš učiteľ rozhoduje o stripoch a pásoch. Je to aj o myslení. Napríklad, hovorí sa, že hnedý pás je vlastne čierny pás bez pokory a bez výsledkov. Pásy v našom bojovom športe sa odvíjajú nielen od posunu v technikách, ale aj od posunu mentálneho a charakterového. 

Chceli by sme sa dostať pod hlavičku Roba Matušíka a ten nám povedal, že ešte rok budeme trénovať „potichu“, budeme sa učiť. A pod jeho hlavičku prejdeme až neskôr. 

V nedeľu 6. septembra v Prievidzi otvorili prvú akadémiu brazílskeho jiu-jitsu na Hornej Nitre. (Foto: Katarína Thomayová)

Je vidieť, že v BJJ si sa našiel a tento šport ťa očaril. Rozhodol si sa v BJJ angažovať skutočne seriózne a si jedným zo zakladateľov prvej akadémie BJJ v Prievidzi. Aké ciele máte vytýčené, aký je potenciál tohto športu na Hornej Nitre? 

„Chcel by som sem dotiahnuť tých najlepších ľudí v okolí. Určite to je Robo Matušík, pán Hupka alebo Ľuboš Repaský, od ktorého tu aj máme jedného chalana. Aktuálne je síce biely pás, no je to inteligentný, zrelý chlap, ktorý sem do Prievidze každý týždeň prinesie to, čo sa naučí. Aj keď tu doteraz nič nebolo, práve teraz sa chceme priviesť tých najlepších ľudí.  

Verím, že ten potenciál pre bojové športy je v každom človeku. Každý chce obrániť sám seba a som presvedčený, že to je najefektívnejšie bojové umenie. Brazílske jiu-jitsu je viac o kontrole oponenta a redukovaní jeho atletických schopností. Preto je ultimátnym umením pre slabších a menších.“ 

Kto všetko sa môže nájsť v tomto športe, ktorý na Slovensku momentálne nemá takú popularitu, akú si zaslúži? 

Možno aj MMA zápasníci, ktorí chcú popracovať na zemi. Síce ich nenaučíme, ako udierať na zemi, no môžeme im pomôcť zefektívniť ich boj na zemi. Vidíme, čo dokáže Khabib Nurmagomedov na zemi. 28-0, majster v sambe. Ale je aj čierny pás v džude. Tí, ktorí dokážu svoje ego odložiť na bok a pracovať na technike na zemi, na ich BJJ, z toho môžu veľmi profitovať.“ 

Takže si vieš do budúcnosti predstaviť, že miestni MMA zápasníci sa budú v rámci svojho tréningu pripravovať na zemiarsku časť ich disciplíny práve u vás? 

„Rozhodne som proti nejakým rozbrojom. Ako sme sa aj bavili, tá komunita je príliš malá na to, aby sme si mohli dovoliť škrečkovať sa, že my si budeme tu robiť svoje a vy si robte svoje MMA. Ja síce nemám v pláne trénovať MMA, no cítim, že svojou trošku môžem pomôcť aj MMA v Prievidzi. Rád to sledujem, pozriem si UFC. Keď niekto bude chcieť pracovať na svojej zemi, môže prísť za nami. Určite musíme spolupracovať.“ 

Ako ty osobne vnímaš BJJ?  

„Džudo je tiež bojové umenie samurajov. Keď stratili meč, potrebovali efektívny spôsob, aby niekoho dostali na zem. Jocko Willink má sám jeden dobrý citát, že BJJ by odporúčal každému, kto chce všestranne zlepšiť svoj život. Ľudia vyhľadávajú to, aby si na hodinu ľahli na tatami a zazápasili, lebo všetky problémy odídu preč, nech je ten tréning akokoľvek hrozný.  

Minule som asi 15 minút zápasil s jedným policajtom, vicemajster Slovenska v zápasení. Ja som ešte nebol taký skromný ako po tomto zápasení s ním. Neurobil som absolútne nič. Bol som úplne zničený, ale zároveň spokojný. Taký zvláštny pocit primitívnej radosti. Každému to môžem len odporúčať.“ 

Kam to až môže dotiahnuť prievidzská akadémia? Vieš si predstaviť, že sa vám podarí vytvoriť čosi podobné ako Robo Matušík v Topoľčanoch? 

Ja to beriem tak, že schopnosť dobrej akadémie sa hodnotí podľa toho, aké výsledky dosahujú jej študenti. Ja budem iba taký dobrý inštruktor, akí dobrí budú moji zverenci. Hovorím zverenci, no ja nie som o nič lepší ako ktorýkoľvek nový človek, ktorý sem príde. To chcem povedať, každý to môže aj vidieť na tréningoch, ja tam nebudem najlepší. Ale verím, že stále môžem byť najlepší učiteľ.  

Rovnako začínal aj Robo Matušík. Keď otváral gym, mal biely pás. Trikrát do týždňa trénoval v Topoľčanoch, potom vo voľné dni chodil do Nitry a Púchova.“ 

Otvorenie akadémie bolo spojené aj so seminárom držiteľa čierneho pásu v BJJ Robom Matušíkom z Fighting Gym Topoľčany. (Foto: Katarína Thomayová)

Kedy sa zrodila myšlienka, že zo záľuby spravíte niečo viac? Aká bola cesta k založeniu klubu? 

Vo februári sme sa začali stretávať cez víkendy. Trošku sme si zazápasili, niektorí chalani boxovali do vreca. Taká zmiešaná skupina nadšencov. Väčšinou sme boli piati-šiesti, niekedy ôsmi. Potom prišla korona a úpoľové športy dostali ranu. Každý, kto má gym, to pocítil. My sme jiu-jitsu nevideli do júna. Ako išli prázdniny, začali sme viac premýšľať, ako to spraviť. Uvedomovali sme si, že to musíme urobiť profesionálne, na čom sme sa zhodli aj s Braňom Ambrózom, ktorý je spoluzakladateľom akadémie. Nestotožňujem sa s tým, že by sme mali ísť cestou nadšencov. Jeden šport už som ako nadšenec rozbiehal, a preto viem, že by sme mali ísť skôr podnikateľskou cestou.  

Pokiaľ nebudeme riešiť mládež, marketing a tieto aspekty, tak to nepôjde. Nikto o nás nebude vedieť. Musíme k tomu pristúpiť poriadne a zodpovedne vo všetkých stránkach. 

Ako často a kde plánujete trénovať? Budete tréningy deliť aj na skupiny? 

„Pravidelné tréningy by som rád robil pondelky a stredy o 18:00 v priestoroch JUDO KANO Prievidza na ulici Gustáva Švéniho 8. Zatiaľ to nechceme nejako deliť na juniorské, mužské a ženské tréningy. Do budúcnosti to ale nevylučujem. Chápem, že tam môžu byť nejaké nepríjemné techniky, no BJJ je krásne v tom, že to nie je o sile. Technika poráža silu.“ 





Kam ďalej

Križanovič v hlavnom zápase CFT3 porazil Pajtinu, v klietke mal kuriózny problém Nechcem na nič vyčkávať, hovorí Ronald Paradeiser pred hlavným duelomTomáš Votava po výhre nad Redentom: Som ešte len na začiatkuMikuláška zrazilo auto s „drzým“ vodičom. „Automaticky som ho hneď pleskol,“ hovorí „Baba Jaga“„Nechápem to klamanie okolo,“ reaguje Mikulášek na VémoluVémola sa Mikuláškovi ospravedlnil. „Nemôžem za to, že som bol po operácii a potom chytil koronu,“ dodáva