Smutný obraz slovenského športu (komentár)

Minulý mesiac boli na programe svetové hry, ktoré sa neoficiálne považujú za olympiádu neolympijských športov. Na programe tak boli športy ako orientačný beh, preťahovanie lanom, ale aj karate a kickbox.

A práve bojové športy boli hlavnou témou tlačovej konferencie, ktorú po svetových hrách usporiadala Konfederácia športových zväzov v spolupráci so Slovenským olympijským výborom. Slovensko si totiž na svetových hrách vybojovalo 3 medaily, striebro a bronz v kickboxe zásluhou Moniky Chochlíkovej a Veroniky Cmárovej, bronz v karate, ktorý získala Ingrid Suchánková. Mojim cieľom bolo, okrem iného, dozvedieť sa, či sa v budúcnosti dostane na hry aj amatérske MMA. Namiesto toho som zistil, ako to na Slovensku v skutočnosti funguje.

Tlačová konferencia bola tajná, vlastne ako všetky informácie zo svetových hier. Dozvedel som sa o nej, až keď mi napísala Monika Chochlíková, za čo jej ďakujem. Po príchode som sa cítil naozaj divne. Okolo mňa sedeli ľudia s priemerným vekom 60 rokov. Jedinou omladinou boli športovkyne s trénermi. Nehovorím, že je to nejaký problém, iba konštatujem, ako to bolo.

Na začiatok klasické slovenské mastenie brucha od pohlavárov. ´Na hrách bolo 3 a pol tisíc športovcov, na otvorenie prišlo 35 tisíc fanúšikov... Svetové hry sú viac ako zimná olympiáda... Najlepší úspech v histórii galaxie...´ Proste pol hodina presviedčania, že lepšie by sa nedalo nikdy. Vtedy som mal prvýkrát pocit, že títo páni žijú v neskutočnej bubline a reálny obraz im uniká.

Dôsledne som si vypočul všetky prejavy a pripravil si otázky. Samozrejme, ja som nebol taký milý ako kamoši okolo mňa. Všade padali iba krásne otázky a pochvalné potľapkávanie po pleci. Zúčastnení mali okrem rovnakého veku aj dlhodobé kamarátske vzťahy. Nevadí, bol som tam a to bolo hlavné.

Osobne si myslím, že najhlavnejšou témou konfederácie by malo byť zviditeľňovanie týchto neolympijských športov v širokej verejnosti. A to sa dámy a páni nedeje ani omylom. Moja otázka na vedenie znela: ´Ako je možné, ak podľa vašich slov sú svetové hry viac ako zimná olympiáda, sa v médiách za celé dva týždne objavila až 1 (slovom jedna) zmienka?´ Tá zmienka pritom bola na portáli šport.sk, kde som osobne písal, aby to spomenuli. No a mala asi 6 riadkov... Po mojej otázke prišla druhá slovenská črta, výhovorky. ´Veď my sme písali články do TASR, SITA, pánu Bohu, ale nikto si ich neprebral, nikoho to nezaujímalo.´ Proste samé neoveriteľné výroky. Pravdou je, že pre zviditeľnenie konfederácia neurobila až tak veľa.

Vysvetlím. Konfederácia sa sťažovala, že z ich pozície veľa urobiť nemôže a nepriamo obvinila zlé média, ktoré o úspechoch neinformovali. Až tento výrok ma potešil, bolo totiž jasné, že vedenie nemá ani poňatia o marketingovej stránke veci. Obrátil som sa na nich, že prečo neskúsili osloviť RTVS, keď nič, tak aspoň o prenos z finálových duelov našich zverenkýň. Odpoveďou bolo, že nie sú financie, to treba zaplatiť. To je síce pravda, ale nie až tak, konfederácia totiž priamo podlieha ministerstvu školstva, ktoré ho dotuje zo štátneho rozpočtu a v popise práce má citujem: ´lobing vo vládnych orgánoch´. Ako je možné, že orgán napojený na ministerstvo školstva, ktorého náplňou je lobing vo vládnych orgánoch, nedokáže ani kontaktovať nikoho zo štátnych agentúr či verejnoprávnej televízie. To konfederácia nemá kontakty na ľudí na ministerstve, prípadne v televízii? Za tie roky si nevedeli vytvoriť žiadne väzby?

Ministerstvo školstva pritom dotovalo konfederáciu sumou 40 tisíc eur. K peňažnému vyúčtovaniu existuje dokument, ktorý je veľavravný. 814 eur - strava, 5000 - športové oblečenie, 3360 eur – akreditácie šiestich členov realizačného tímu. Čo sa stalo so zvyškom peňazí nevieme, nie je to nikde uvedené, ale snáď sa použili/jú správne. Dôležité je, že na reklamu a propagáciu bolo vyčlenených 0 eur. Zaklincoval to pohlavár, ktorý chválil, že v dejisku boli televízne štáby z viac ako 50 krajín sveta, čím si strelil priamo do kolena. Slovensko tam totiž nemalo na zabezpečenie medializácie podujatia ani jedného človeka, nie to ešte celý televízny štáb.

A dostávame sa k jadru problému, sú totiž aj cesty, ktoré nevyžadujú finančnú injekciu. Najjednoduchším sú sociálne siete a internetová stránka. Tú síce konfederácia má, priebeh svetových hier by ste tam ale hľadali márne. A facebook? Zabudnite, veď prestarnuté vedenie ani netuší, čo to je. Nemá na to človeka, a keď aj je niekto poverený, nerobí v podstate nič. Veď brať peniaze daňových poplatníkov za nič je najlepšie.

Zaujímavé je porovnanie s Českou republikou. A že nás neschovala do vrecka, ale priamo ponížila, je snáď jasné. To, čo sa u nás ani s vypätím posledných síl nedalo, je v Česku akosi samozrejmé. Denné priame prenosy na ČT4, redaktori olympijskeho výboru, ktorí prinášali zákulisné spravodajstvo, krásny web s početnými článkami a facebooková stránka, ktorá počas svetových hier pod náložou aktualít takmer explodovala. Takto vyzerá podpora športu!

Ak si to všetko zrátam, vychádzajú mi iba dve riešenia, ako posunúť slovenský šport vpred. Poriadna reforma Konfederácie športových zväzov s cieľom zefektívnenia propagačnej stránky, alebo kompletná výmena prestarnutého vedenia, ktoré ešte stále uplatňuje zastarané spôsoby a roky sa nikam neposunulo.

Najlepšie na koniec. Svetové hry sa konali v poľskom Vroclave, čo je prosím pekne 5 hodín autom z Bratislavy. Keď sme boli schopní vyprodukovať obrovskú nulu pri týchto svetových hrách, budem zvedavý, ako to s informovanosťou dopadne na budúcich hrách, ktoré sa uskutočnia v Amerike. Už to presne vidím. Nedá sa!!! Na Slovensku sa nič nedá. Hlavne, že kradnutie a ničnerobenie tu ide každému...




Kam ďalej

Smutné správy. Boxer zomrel na následky zranení, ktoré utrpel v zápasePešta chce zápas s Vémolom, ten mu odkazuje: Ak prejdeš cez Kimballa, tak ťa pokojne popravím v 93-ke"Tieto Majstrovstvá Sveta boli najťažším a najlepšie obsadeným turnajom na akom som v mojej kariére bola." hovorí Monika ChochlíkováChochlíková, Cmárová a Filipová vyhrali Univerzitné Majstrovstvá Európy v K1!MMA a testovanie na doping: Kde je vôľa, tam je cestaMach Muradov zaujal samotného Henry Cejuda